No nejde len o deti. Sú tu aj ľudia, o mnoho starší ako vekový priemer ľudí zaoberajúcimi sa počtom priateľov, ktorí si myslia, že sociálna sieť je rovnako dôležitá ako ich súkromný život.
Drahí moji, mýlite sa. Dúfam, že táto veta vám nevyrvala srdce, nepreťala žily a neprivodila infarktové stavy. Ale je čas dospieť. Fajn, veď tam hoďme fotku z tej a onej dovolenky, s tým úžasným spevákom, ktorého sme pomaly na kolenách prosili, len nech sa s nami odfotí a vešajúc to na sieť dúfame, že všetky tie harpie, ktoré nám nedoprajú, pri pohľade na tie fotky roztrhne alebo prinajmenšom budú otravovať svoje okolie hysterickými záchvatmi. Ale brať vážne všetko, čo sa tam píše? Ak vám vyjde v úžasnej aplikácii, ktorej - mimochodom- povolíte používať vaše údaje, že nemáte vychádzať na ulicu, lebo sa vám niečo stane, ste schopní odložiť tú skvelú párty, na ktorú mal váš priateľ priviesť vášho potenciálneho budúceho partnera.
ONA a ON sú vo vzťahu. Telefóny zvonia, klebetnice šíria túto úžasnú novinku a keby to bolo možné, vytvoria si vlastnú dennú tlač, aby sa podelili o všetko a tí dvaja si hrkútajú. Nič nenormálne, keby si to nedávajú na svoj profil spomínané deti. A tak som raz pri tejto úsmevnej situácii napísala JEJ, že niet nad detskú lásku. No vďaka Bohu, že som to napísala cez sieť a nepovedala som jej to rovno do očí, lebo podľa reakcie, ktorá sa mi dostala, by som v živom prenose stratila všetky vlasy, odfúklo by ma o pár metrov, ba i kilometrov ďalej a cestu domov by som hľadala márne.
A tak sa pýtam, či tie naše sociálne siete prospievajú ľuďom žijúcim v tomto storočí. Áno. Prospievajú. Že prečo ?
Deti majú silnú motiváciu mať čo najviac priateľov, klebetnice si klebetia a nám sa potom len celý deň štikúta a niektorí to používajú ako denníček. A my normálni ( teda aspoň sem tam) to berieme čisto ako komunikačnú sieť a sme nadmieru spokojní. No a to, že v minulosti sme susedovi zaklopali, keď sme potrebovali zrnko múky a teraz mu radšej napíšeme, hádžeme radšej bokom .... A na to, že my sme prežili detstvo niekde vonku a dokázali sme tam stráviť rovnako dlho ako teraz na nete, teraz zabúdame